Ja osobne jem to na čo mám chuť a sporadicky, naozaj sporadicky zjem „to čo je, keď iné nie je“. Nie je to spôsobené náročnosťou ale žijem v dobe kde je neskutočné more možností na voľbu. Zvolím si na čo mám náladu a nemusí to znamenať zvýšenú finančnú náročnosť. Zhltne to viac času, no stojí to za to. Začínam však nadobúdať pocit, že ľudia, jedia (niektorí doslova hltajú) odpadky z koša. Nie preto, že by boli na to odkázaní, no rozhoduje povrchná lenivosť. Škoda.
Prvú skupinu tvoria „darmožráči“. Jedia zostatky z kontajnerov, ktoré sú im predhadzované ako bežné jedlo. Nemajú s tým žiaden problém, veď je to zadarmo, je to všade, čiže to nemôže byť zlé. Nemajú problém zjesť aj zdochliny, prípadne inú potravu v štádiu rozkladu, pretože nemajú vlastné chuťové bunky, skôr opakujú po iných obdobných jedincoch, často len inštinktívne.
Nasledujú „nenažranci“. Ich poslaním je „vydržať“. Od prvej skupiny sa líšia hlavne tým, že sa v pohadzovanej potrave starostlivejšie prehŕňajú a snažia sa jesť to najčerstvejšie a hlavne veľa. Často menia „lokál“ niekedy aj päť krát za sekundu. Viac krát za deň sa ocitnú prejedení, pretože väčšinou zjedia aj tak to isté, viac krát po sebe. Konzumujú tak intenzívne, že majú občas problém prestať aj keď jedia šesť hodín to isté. Niekedy dlho do neskorých hodín.
Zaujímavou skupinou sú „vegetariáni“. Tí už aspoň vedia čo chcú na tanier. Problémom ale zostáva, že hľadajú na tom istom smetisku, kde ich predošlé variácie. Snažia sa vybrať všetko „bez mäsa“ , tiež sa opakujú, no nechávajú si oddych na trávenie. Nevadí im pokračovať v jedení aj dvestosedemdesiatyšiesty krát, dôležitý je presný čas opakovaného „kŕmenia“. Často sa uchyľujú k slzám, keďže sú „vegetariáni“ nachádzajú veľké množstvo cibule.
Modernou skupinou sú „fastfoodáci“. Tvoria ich väčšinou mladší jedinci. O nich je naozaj postarané luxusne. Servírovanie je vždy vo veľkom štýle, často prezdobené. Pýšia sa hlavne zlatými príbormi a pokrmy sú väčšinou z USA. Spoznáte ich podľa nepríčetných pohľadov, často si pri tom pospevujú, skúšajú krkolomné pohyby. Jedia však len malé sústa, niečo ako jednohubky.
Vyberavou skupinou sú „objavitelia“. Majú väčšinou vysokoškolský titul, ak nie jedia aby ho mali. Zameriavajú sa na všetky pokrmy, ktoré nepoznajú alebo „vyvíjajú“ nové. Ak im chce niekto zmeniť ich návyky, často dochádza k fyzickým stretom, na pohlaví nezáleží.
Predposlednou skupinou sú „kostlivci“. Sú presvedčení, že na tom istom mieste nájdu chutný steak, no po márnom prieskume zostávajú hladní. Často končia radšej v baroch, majú vyberavý slovník nadávok na jedlá a hlavne na kuchárov.
Najohrozenejšou skupinou sú „fajnšmerki“. Od predošlých ich oddeľuje základný faktor. Nejedia a nehľadajú potravu na tých istých miestach ako oni. Nakupujú v špeciálnych obchodoch, sledujú kulinárske recenzie, nevadí im čakať v radoch, radi sa o výbornom jedle porozprávajú. Vedia sa unikátne orientovať v teréne a zásadne nepodporujú vývarovne pre vyššie uvedené skupiny. Majú radi jedlá z pôvodných destinácií, bez zásahov miestnych „prerábačov“ aby bol zážitok skutočne originálny. Ich jedinou devízou je nízke percento populácie, čím sa považujú za ohrozený druh. Keďže sú aj jedinou skupinou, ktorá sa neplánuje prispôsobiť, nachádzajú sa skutočne pred veľkou otázkou. Prežijú v týchto neľahkých podmienkach?